neděle 20. prosince 2009

Sovietska teória o trojprvkovej štruktúre právnej normy


Po roku 1948 boli v Československu prevzaté mnohé teoretické “výdobytky” sovietskej právnej vedy. Jednou z vtedajších noviniek, ktoré sa ešte dnes v rámci učebníc či už teórie práva alebo občianskeho, trestného a správneho práva uvádzajú, je teória o trojprvkovej štruktúre právnej normy.

S explikáciou trichotomickej štruktúry sa mohla naša právna veda prvýkrát bližšie oboznámiť vďaka prekladu sovietskej učebnice teórie štátu a práva od kolektívu autorov, ktorá vyšla v roku 1950 (ARŽANOV, M. A. – KEČEKJAN, S. F. – MAŇKOVSKIJ, B. S. – STROGOVIČ, M. S.: Teória štátu a práva. Bratislava : Slovenská akadémia vied a umení, 1950):

„Právna norma formuluje pravidlo správania sa, ktoré sa aplikuje za podmienok ustanovených v norme. Tá časť normy, ktorá obsahuje označenie podmienok, pri ktorých pravidlo správania sa dochádza aplikácie, nazýva sa hypotézou (predpokladom) a vyloženie samého pravidla nazýva sa dispozíciou (príkazom).

Treba brať zreteľ na to, že pojem hypotézy ako časti právnej normy má osobitný právnický význam. Hypotézou sa obyčajne nazýva predpoklad o tých alebo oných javoch prírody alebo spoločnosti, o ich príčinách, o zákonitostiach, prejavujúcich sa v nich. Taká hypotéza sa konštruuje pri vedeckom výskume a podrobuje sa kontrole, po ktorej sa alebo stane vedeckou teóriou, alebo hodnovernou tézou, alebo sa zavrhne. Ale hypotéza ako element právnej normy má iný význam; je to podmienka, ktorá je nevyhnutná preto, aby pravidlo správania sa, vyjadrené v právnej norme, bolo aplikované.

V mnohých právnych normách hypotéza nie je priamo uvedená, ale je samozrejmá a vyplýva z obsahu samej normy. Napr. článok 10 Kódexu zákonov o manželstve, rodine a poručníctve RSSFR znie: „Majetok, ktorý patrí manželom pred vstúpením do manželstva, zostáva ich oddeleným vlastníctvom.“ Tu hypotéza nie je oddelená od dispozície. Ale túto normu možno vyjadriť aj takto: „Ak obidvaja manželia pred manželstvom mali majetok (hypotéza), po vstúpení do manželstva každý z nich si uchováva vlastnícke právo na svoj majetok (dispozícia).“

Teda v právnej norme je obsiahnutá hypotéza, t.j. podmienka za ktorej sa používa dané pravidlo správania sa, a dispozícia, t.j. samo pravidlo.

Ďalej právna norma poukazuje na následky, ktoré nastupujú, ak dotyčné pravidlo správania sa nebude dodržané. Určenie následkov nedodržania právnej normy nazýva sa sankciou. V rade právnych noriem je sankcia priamo uvedená v samom texte zákona. Napr. citovaný článok 133 Ústavy SSSR hovorí: „Obrana vlasti je svätou povinnosťou každého občana SSSR. Zrada vlasti: porušenie prísahy, prechod na stranu nepriateľa, spôsobenie škody vojenskej moci štátu, špionáž trestajú sa so všetkou prísnosťou zákona ako najťažší zločin.“ Prvá časť tohto článku je dispozíciou a hypotéza je do nej zahrnutá: ak daná osoba je občanom SSSR (hypotéza), jej svätou povinnosťou je (t.j. je zaviazaná) brániť svoju vlasť (dispozícia). Posledná časť tohto článku je sankciou: za vlastizradu, špionáž atď. používajú sa najťažšie tresty (podľa Trestného kódexu).

Ale v mnohých zákonoch sankcia nie je priamo uvedená, lebo vyplýva zo zákona, alebo je uvedená v iných zákonoch. Napr. článok 136 Ústavy SSSR hovorí: „Voľby poslancov sú rovné: každý občan má jeden hlas, všetci občania sa zúčastňujú na voľbách za rovnakých podmienok.“ V tomto článku sa sankcia nespomína, t.j. nie je povedané, čo sa stane, ak toto pravidlo bude niekde porušené; ale na to sa pamätá v príslušných volebných poriadkoch do sovietov; také voľby by boly uznané za neplatné. Teda sankcia vždy buď je, buď sa predpokladá v každej právnej norme, hoci môže byť aj neuvedená v texte článku zákona, v ktorom je obsiahnutá dispozícia právnej normy. Inými slovami: sankcia je časť normy, ktorá ustanovuje donucovacie opatrenia, zabezpečujúce dodržiavanie právnej normy, ktoré sú, ako vieme, podstatným znakom práva.

Teda elementmi právnej normy sú: a) hypotéza, b) dispozícia, c) sankcia.

Isté zvláštnosti v složení svojich prvkov majú normy trestného práva, ktoré predvídajú jednotlivé druhy deliktov a trestov, ktoré sa používajú voči ich páchateľom (osobitná časť Trestného kódexu). V týchto normách je sankcia vyjadrená veľmi jasne: konkrétne trestné opatrenia za príslušné delikty. Hypotéza a dispozícia sa v nich slievajú. Preto normy trestného práva pozostávajú nie z troch, ale z dvoch elementov: z dispozície (ktorá zahrnuje aj hypotézu) a zo sankcie.

Napr. článok 168 Trestného kódexu RSSFR hovorí: „Prisvojenie, t.j. zadržanie cudzieho majetku, svereného na určitý cieľ, za zištným účelom, alebo sprenevera tohto majetku sa tresce stratou slobody do dvoch rokov.“

Prvá časť tejto normy, v ktorej sa opisuje sám delikt, sa nazýva dispozíciou; zahrnuje aj hypotézu, keďže by ju bolo možno vyjadriť aj takto: „Ak osoba, ktorej je na určitý cieľ sverený cudzí majetok, prisvojí si ho alebo ho spreneverí, tak...“atď. Druhá časť normy, ktorá ustanovuje druh a výmeru trestu za prisvojenie a spreneveru, „strata slobody do dvoch rokov“, tvorí sankciu tejto normy.“

10 komentářů:

Anonymní řekl(a)...

A prečo je táto struktúra vadná?

Tomáš Sobek řekl(a)...

Pokusím se odpovědět za Daniela.

Sovětská teorie právní normy vedla k rozmanitým pseudosporům. Např. se teoretici dohadovali, jestli vztah mezi hypotézou a dispozicí je vztah nutné nebo postačující podmínky.

Jeden teoretik tvrdil, že máme dvě normy, protože se jedná o vztah postačující podmínky:

Norma 1: Jestliže A, pak má být X.
Norma 2: Jestliže B, pak má být X.

Druhý teoretik tvrdil, že v tomto případě máme pouze jednu normu, protože se jedná o vztah nutné podmínky:

Norma: Jestliže A nebo B, pak má být X.

A na těchto blbinách se habilitoval nejeden sovětský vědec.

Martin Prokeš řekl(a)...

Díky za zajímavý post i demonstraci pseudosporů. Dovolím si položit další otázku: je tato struktura právní normy po Knappově upgradu na dvojnormu vadná?

Zdá se mi, že v takto upgradované verzi odpovídá v Německu tradované struktuře Tatbestand -> Rechtsfolge.

Tomáš Sobek řekl(a)...

Další věc je, že toto pojetí norem je simplikace, která zamlžuje povahu právního myšlení.

Američtí právní realisté vynaložili velké úsilí, aby vysvětlili, že právní myšlení není založeno na tzv. právním sylogismu (subsumpce pod hypotézu plus dedukce dispozice).

Daniel Krošlák řekl(a)...

Ad Martin Prokes

Ten upgrade nebol uplne Knappov. Knapp prebral koncept zdvojenej struktury pravnej normy zo sovietskej pravnej vedy, kde sa, pokial sa nemylim, vytvoril v 60. rokoch.

Inak mate pravdu, ze sa podstatne viac podoba na nemecky Tatbestand -> Rechtsfolge. Az na to, ze Nemcom nezalezi na tom (aspon z toho co som cital, mi to nevyplynulo), aby jednotlive normy zosuvztaznili sposobom PH->PD; SH->SD; pricom SH je porusenim pravidla v PD.

Za uplne "originalnu" mozno okrem toho pokladat semantiku tejto teorie, ktora sa uplne odklana od tradicnej...

Ak by Vas to zaujimalo blizsie, spolu s vykladom toho, ako na strukturu pravnej normy reaguje deonticka logika, dovolim si Vam dat do pozornosti moj clanok: Krošlák, D.: K teórii štruktúrovania právnych noriem (pokus o logicko-sémantickú analýzu v evolučnej perspektíve). In: Právník, č. 4 (2009), s. 365-376.

Miroslav Knob řekl(a)...

Pokud to chápu dobře, tak postup, který nastínil Daniel Krošlák je stejný, jako ten který popsal prof. Hollander ve své Filosofii práva, tedy řetězec:

hypotéza - dispozice - negace dispozice - sankce - negace sankce - atd...

?

Martin Prokeš řekl(a)...

Ad DK: Díky za odkaz, článek si rád přečtu.

Jsem v tomto ohledu poněkud rozdvojen:

a) na jednu stranu se mi zdá právní sylogismus jako správný přístup a jako velkou potíž (českého, jsem krátkozraký) práva cítím, že se spory vedou o vztah jednotlivých právních norem a institutů, nikoliv o to zda byly splněny podmínky pro jejich aplikaci (viz nejistota stolic všech typů o následcích odstoupení od smlouvy na práva třetích osob),

b) na druhou stranu se mi díky praktickým zkušenostem právo jeví jako kolektivní dohoda o omylu, u které většinu laiků i profesionálů nezajímá proč se hraje podle tohoto výkladu a zda to tak je správně, ale jaké je aktuální znění dohody.

Otázka je, jestli jde o odstranitelnou vadu na našich právních vysílačích a přijímačích, nebo jestli je situace opačná: nejde o závadu, ale vlastnost (feature) lidského práva.

Tomáš Sobek řekl(a)...

Ad Miroslav Knob

Negatice dispozice a porušení dispozice jsou dvě různé věci.

Negace zákazu kouření = dovolení kouření.

Porušení zákazu kouření = kouření.

Miroslav Knob řekl(a)...

ad TS: Děkuju :-)

Tomáš Sobek řekl(a)...

Mám tam překlep. Místo "negatice" tam samozřejmě má být "negace". :)