Dáma je Schopenhauerovi „monštrum európskej civilizácie a kresťansko-germánskej hlúposti“; miesto, ktoré má v modernej spoločnosti žena reprezentovaná dámou je v úpadku. Nietzsche: ešte nikdy nezaobchádzali so ženami s toľkými ohľadmi ako v moderných časoch. Za normu a príklad kladú obaja orientálny náhľad o žene. Podľa Schopenhauera orientálne národy a antickí ľudia dívali sa na ženu – pri všetkej polarite – ako na úplný ekvivalent muža, a preto aj vedeli, aké miesto ženám patrí, lepšie ako my so svojou starofrancúzskou galantnosťou. Svojím správaním k ženám sme na posmech Aziatom a boli by sme aj Grékom. Nietzsche vraví, že je znakom plytkosti nevidieť antagonizmus medzi mužom a ženou a popierať jeho priepastnosť. Hlbokí ľudia môžu o ženách zmýšľať len orientálnym spôsobom. (Pochúťka pre beznádejných vplyvológov: Schopenhauer tak pozoruje, že sa ženy už pri stretnutí na ulici dívajú na seba ako guelfi a ghibellini a chce staré: taceat mulier in ecclesia doplniť novým: taceat mulier in theatro. Nietzsche: najhoršie zmýšľajú o ženách ženy a bol by ich pravým priateľom, kto by zvolal taceat mulier de muliere!) V kapitole o metafyzike lásky díva sa Schopenhauer na lásku ako na individualizovaný pohlavný pud v záujme druhu; v manželstve ide len o potomstvo. Nietzsche súdi, že sa nijaká inštitúcia nemôže zakladať na idiosynkráze (láske).
(Matuška,A.: Profily a portréty. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1972, s. 55.) Pokračovat...
