V tejto dvojdielnej rešerši sa stručne zameriam na knižné diela, ktoré vyšli o Norimberskom procese s hlavnými vojnovými zločincami v češtine alebo slovenčine. Zdá sa totiž, že momentálne je táto téma u nás "in" viac ako kedykoľvek predtým (usudzujúc tiež zo skutočnosti, že v posledných troch rokoch vyšli o procese minimálne štyri knihy).
Hneď na začiatku je potrebné spomenúť tri pôvodné práce od Bohuslava Ečera:
Jak jsem je stíhal. Praha : Naše vojsko, 1946.
Norimberský soud. Praha : Orbis, 1946.
Právo v boji s nacismem. Brno : Zář, 1946.
Ečer je v medzinárodnom meradle považovaný za jedného z priekopníkov nového prístupu k otázke potrestania vojnových zločincov. O túto problematiku sa začal zaujímať už v čase svojho francúzskeho exilu krátko po vypuknutí 2. svetovej vojny. Neskôr sa podieľal na vzniku tzv. Svätojakubskej deklarácie (čo bola prvá dohoda o potrestaní vojnových zločincov) a tzv. Moskovskej deklarácie o ukrutnostiach, požadujúcich vydanie vojnových zločincov do štátov, v ktorých zločiny páchali. V Komisii Spojených národov pre vyšetrovanie vojnových zločinov (Československo v nej zastupoval ako splnomocnený minister) sa mu podarilo presadiť, aby sa na vinníkov vojny hľadelo ako na vojnových zločincov. Komisia síce najprv tento postoj odmietla poukazujúc na nedotknuteľnosť hlavy štátu a nedostatočnú právnu úpravu, ale Ečer usilovnou prácou zohnal dostatok materiálu a nakoniec svojich kolegov presvedčil. Do návrhu sa mu navyše podarilo zakomponovať i potrestanie zločinov proti ľudskosti. Na Norimberskom procese s hlavnými vojnovými zločincami potom vystupoval ako predseda československej delegácie. Jeho knihy tak tvoria svedectvo z prvej ruky a každý, koho otázka procesu zaujíma, by mal po nich siahnuť.
Honzík, Miroslav: Povstaňte, soud přichází. Praha : Panorama, 1986.
Čitateľ sa tak okrem informácií o procese s hlavnými vojnovými zločincami (šesť z celkovo šestnástich kapitol knihy) čo-to dozvie o historickom vývoji smerujúcom k ustáleniu pravidiel týkajúcich sa trestania medzinárodných zločincov, ako aj „očisťovaní“ Európy od vojnových zločincov (napr. sú tematizované ostatné norimberské procesy, Tokijský proces, procesy s quislingovcami v Nórsku, procesy s predstaviteľmi vichistického režimu vo Francúzsku, proces s K. H. Frankom v Československu).
Gilbert, Gustave Mark: Norimberský deník. 2. vydání. Praha : Mladá fronta, 1971.
Gilbert pôsobil v Norimbergu najprv ako zástupca tlmočníka veliteľa väznice, neskôr bol menovaný za väzenského psychológa po dobu trvania procesu. S obvinenými hlavnými vojnovými zločincami udržiaval denne úzke kontakty a tým mal možnosť ich bližšie spoznať a pochopiť ich myslenie. Pravda, za jeden z problematických momentov Gilbertovej metodiky by mohla byť považovaná skutočnosť, že psychológ si nerobil poznámky a rozhovory rekonštruoval z toho, čo si zapamätal, zvyčajne na konci dňa. (Na rozdiel od toho Leon Goldensohn, ktorý sa v roku 1946 stal psychiatrom v norimberskej väznici, si svoje rozhovory s obžalovanými starostlivo zaznamenával.) Negatívom tohto diela sú tiež Gilbertove až príliš časté jednostranne orientované moralizátorské pokusy, ktoré by mohli vzbudzovať pochybnosti o pravdivosti či objektívnosti jeho textu.
Irving, David: Norimberk – poslední bitva. Praha : Naše vojsko, 2009.
Irving postupuje vo svojom bádaní, ako je to u neho častou praxou, v rozpore s vedeckými štandardmi. Aj keď jeho kniha odhaľuje množstvo menej známych skutočností z rôznych archívov, sú spracované tendenčným a pravde nie vždy zodpovedajúcim spôsobom. Americká historička Ann Tusa (tiež spoluautorka rešpektovanej monografie o Norimberskom procese „The Nuremberg Trial“) v recenzii na Irvingovu knihu zdôrazňuje, že jeho azda najväčším prehreškom je, že vôbec nepracuje s dokumentačným materiálom z procesu, uverejneným v 42. zväzkoch, čo Irving ospravedlňuje tým, že protokoly z procesu podľa neho nie sú presné a úplné.
Sonnenfeldt, Richard W.: Svědek z Norimberka. Praha : Columbus, 2007.
Kniha reprezentuje veľmi subjektívny pohľad na život bývalého prekladateľa americkej obžaloby. Samotný proces opisuje autor len v prvej časť knihy, zvyšok tvorí rozprávanie o detstve, dospievaní a ďalšom živote. Ako prameň o procese s hlavnými vojnovými zločincami nemá väčšiu hodnotu. Pokračovat...
