pátek 2. září 2011

Je Slovensko multikultúrny štát?


Minister vnútra Slovenskej republiky na nedávnej tlačovej konferencii konanej v súvislosti so schválením aktualizácie Migračnej politiky Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2020 vládou Slovenskej republiky vyhlásil (podobne ako nedávno Angela Merkelová), že projekt multikulturalizmu, postavený na báze uznania osobitostí kultúrnej identity jednotlivcov a skupín zlyhal.

Podľa môjho názoru túto tézu nemožno brať ako hotový fakt (a ani tvrdiť, že multikulturalizmus zlyhal len na základe toho, že viaceré štáty západnej Európy majú problémy s integráciou moslimov do svojej spoločnosti). Skôr naopak sa dá konštatovať, že multikulturalizmus je každodennou skutočnosťou vo viac alebo menej „úspešnej“ verzii (rozumej tak z hľadiska garantovaných práv pre kultúrne menšiny ako aj ich praktickej realizácie) v každom štáte Európskej únie. V rámci všetkých krajín tohto civilizačného okruhu existujú migračné pohyby a tí, čo prichádzajú, boli socializovaní podľa viac či menej odlišných kultúrnych vzorcov. Záleží potom už len na tom, ako má tá-ktorá krajina nastavenú migračnú politiku a ako sa stavia ku kultúrnym rozdielom.

Slovensko nie je v tomto smere žiadnou výnimkou, máme tu menej liberálny model multikulturalizmu, kde popri majoritnej spoločnosti existuje slovami ministra vnútra Daniela Lipšica (z uvedeného komuniké) „dosť segregovaných osád“ (čím mal na mysli zrejme rómske osady). Avšak to, že sa nedarí riešiť problémy, ktoré s rómskou menšinou súvisia, nemá žiadne implikácie pre hľadisko jestvovania multikultúrnej spoločnosti:

Údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky hovoria, že ku koncu roka 2009 bolo na území Slovenskej republiky celkom 62 882 cudzincov so zákonným (registrovaným) pobytom, z toho bolo 38 717 občanov krajín EÚ 27 (61,6 %). Dlhodobo najvyšší počet cudzincov z krajín EÚ tvoria migranti zo susedných štátov – z Českej republiky (8 346), z Poľska (5 369), Maďarska (4 602), Nemecka (4 038) a Rakúska (2 064). Od vstupu Rumunska do Európskej únie sa zvýšil aj počet týchto občanov s obvyklým pobytom na území SR na 5 424 osôb. Občania tretích krajín sa podieľali na celkovom počte cudzincov 38,4 %, čo bolo 24 165 osôb. Najvyšší počet občanov tretích krajín pochádzal z Ukrajiny (5 907), Srbska (3 335), Vietnamu (2 344), Ruskej federácie (2 042), Číny (1 718), Kórejskej republiky (1 689), Spojených štátov (1 007), Macedónska (421), Chorvátska (412) a Nórska (356). Z hľadiska demografických štruktúr cudzincov s obvyklým pobytom na území SR podľa pohlavia prevládali muži, tvorili 64,4 %. Z hľadiska veku najvyšší počet cudzincov bol vo vekovej kategórii 35 - 64 ročných, z čoho možno predpokladať, že ide hlavne o pracovnú migráciu.

Okrem toho nesmieme zabúdať, že národnostné zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky ani zďaleka nevypovedá o homogénnom celku: Na území Slovenskej republiky bolo k 31. decembru 2007 celkom 5 400 998 obyvateľov z toho 4 613 875 slovenskej národnosti (85,43% celkového podielu obyvateľstva), 513 650 maďarskej národnosti (9,51%), 101 960 rómskej národnosti (1,89%), 47 327 českej národnosti (0,88%), 24 014 rusínskej (0.44%) a 11 586 ukrajinskej národnosti (0.21%). Ostatné národnostné menšiny tvoria (1,63%).

Vyhlásenie o zlyhaní projektu multikulturalizmu tak pokladám v našich podmienkach skôr za vyjadrenie osobného postoja, ako reálnu reflexiu toho, čo je. Ak hovoríme o zlyhaní, vidím tu priestor na hľadanie riešení rómskeho problému, či obojstranné zlepšovanie slovensko-maďarských vzťahov (čo je v súčasnosti najmä z dôvodov na maďarskej strane pomerne ošemetná záležitosť).

Pokračovat...