V nemeckom práve je pri aplikácii a interpretácii práva už tradične rozhodujúcou argumentačnou figúrou tzv. vládnuca mienka (herrschende Meinung). Jedná sa o v literatúre alebo v judikatúre prevažujúcu názorovú líniu, týkajúcu sa určitého právneho problému, ktorá si robí nárok byť nasledovaná. V prípade právneho sporu je rozhodujúcim faktorom a preto ju každý právnik musí poznať, inak by nemohol v právnej praxi úspešne pôsobiť. Reprezentuje tak istým spôsobom autoritu určujúcu, ktorá zákonná interpretácia má prednosť pred ostatnými.
Pre názornú ilustráciu jednoduchý prípad aj s riešením:
A škrtí B koženým opaskom s úmyslom ho zabiť. Keď sa už B nehýbe, A sa domnieva, že je mŕtvy. Aby odstránil stopy z miesta činu, hodil telo do neďalekého rybníka. B však bol v tomto čase iba v bezvedomí. Nakoniec sa v rybníku utopil.
Otázka: Ako sa stal A trestne zodpovedným na základe § 212 StGB (zabitie)?
Riešenie:
1. alternatíva: „dolus generalis“. Tento prípad sa týka jednotného konania, ktoré bolo vedené jednotným úmyslom usmrtiť a naplnilo tak znaky skutkovej podstaty trestného činu zabitia podľa § 212 StGB.
2. alternatíva: Jedná sa o dve odlišné konania. V čase smrtiaceho konania (utopenie v rybníku) už neexistoval smrtiaci úmysel. Preto máme k dispozícii len aplikáciu právnych noriem upravujúcich pokus o zabitie a právnej normy upravujúcej nedbanlivostné zabitie.
3. alternatíva: vládnuca mienka: V tomto prípade sa jedná len o nepatrnú odchýlku v príčinnom priebehu trestného činu. Preto je možné aplikovať právnu úpravu trestného činu zabitia podľa § 212 StGB.
Ako vidno z uvedeného prípadu, možné interpretácie analyzovaného konania sú tri. Ako vládnuca mienka sa presadila len jedna z nich. Načo sú nám teda tie ostatné? V práve neexistuje niečo ako jediná správna odpoveď. Rozmýšľanie v alternatívach nám umožňuje premyslieť riešený prípad zo všetkých strán a vybrať si vždy ten najvhodnejší prístup.
Thomas Drosdeck analyzoval 141 rozsudkov zverejnených Spolkovým súdnym dvorom (ďalej len „BGH“), v ktorých bol inštitút vládnucej mienky explicitne spomenutý. Prípadov, kde sa BGH od vládnucej mienky odklonil, je pomerne málo. Z toho len v deviatich prípadoch by sa dalo hovoriť o odchýlke od vládnucej mienky. Pri týchto odklonoch boli pritom použité rozličné stratégie. Niekde to bola osobitosť konkrétneho prípadu, ktorá legitimovala iné právne rozhodnutie alebo postup po tom, ako bola vládnuca mienka deklarovaná ako principiálne stanovisko, ktoré pripúšťa výnimky. V iných rozsudkoch zase opustil BGH prevládajúcu názorovú líniu z dôvodov novelizácie zákona alebo poprel existenciu vládnucej mienky reklamovanú inými súdmi. Iba v jednom jedinom rozsudku slovne uviedol, že vynesený výsledok nezodpovedá vládnucej mienke, pričom však relativizujúco hovoril o „doterajšej vládnucej mienke“.
Nakoniec, existujú komplikované prípady, ktorých riešenie má niekoľko alternatív a možno sem zaradiť i vytvorenú vládnucu mienku judikatúry, ktorá sa líši od vládnucej mienky literatúry. V takom prípade nemusí byť situácia už vôbec jednoznačná v prospech niektorej z alternatív. A taktiež nemusí byť jasné, ktorá z alternatív je, alebo by mala byť vládnucou mienkou.
Žádné komentáře:
Okomentovat