čtvrtek 14. ledna 2010

Ešte k textualizmu


V diskusii k predchádzajúcemu postu o delení práva na verejné a súkromné sme sa dostali k textualizmu ako teoretickému východisku pri interpretácii práva. Práve čítam komentár k slovenskej ústave od Jána Drgonca (Šamorín : Heuréka, 2007, s. 90-91), ktorý k výkladu Ústavy Slovenskej republiky píše nasledovné:

"Ústavný súd SR sa postavil veľmi rezervovane k použitiu extenzívneho výkladu v aplikácii právnej úpravy. Podľa Ústavného súdu SR: "Extenzívny výklad právnych noriem možno uplatniť len celkom výnimočne, a to vtedy, ak možno všetky argumenty proti jeho použitiu presvedčivo vyvrátiť." (PL. ÚS 9/04)

Ústava SR nemá povahu dôsledne premysleného a všestranne zváženého právneho textu. Rad spoločenských vzťahov ústavnej kvality v nej buď nie je vôbec výslovne upravených, alebo sú upravené iba čiastočne. Ak sa také spoločenské vzťahy majú postaviť na ústavný základ, nezvyšuje iné, než relevantné ústavné normy nevysvetľovať doslovne. Ba čo viac, doslovným výkladom niektorých ústavných noriem by sa nastolil nezmyselný právny stav a poprel účel príslušnej právnej úpravy. Citovaný právny názor Ústavného súdu SR vychádza skôr z akademického purizmu, že zo skutočných formulácií noriem Ústavy SR. Nemôže sa stať všeobecným východiskom k výkladu a uplatneniu Ústavy SR. Prinajmenšom ho treba doplniť a modifikovať."

Sám Drgonec však v ďalšom texte uznáva, že základnou metódou interpretácie je doslovný výklad. Extenzívny alebo reštriktívny výklad sa použije podľa potreby tak, aby sa zabezpečila úplná relevnacia navzájom prepojených právnych noriem. Pritom nejednoznačnosť právnej normy nie je jedinou príčinou pre upustenie od doslovného výkladu. Napríklad sa od doslovného výkladu upustí v prípade, kde nemožno na jeho základe jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy. Pritom by však mali byť dodržané podmienky materiálneho právneho štátu. A samozrejme, interpretujúci a aplikujúci orgán, ktorý sa odkloní od doslovného výkladu, by mal uviesť svoje dôvody.

7 komentářů:

David Schmidt řekl(a)...

Odlišuje se textualismus od doslovného výkladu?

Viz třeba Scalia zde oproti T. Sobkovi zde nebo zde?

Tomáš Sobek řekl(a)...

Srovnáváte nesrovnatelné. Buď odkazujte na akademické zdroje, pak citujte moji knihu Argumenty teorie práva, kde o textualismu velmi obšírně pojednávám, nebo odkazujte na internetové výkřiky. Ale rozlišujte mezi tím.

David Schmidt řekl(a)...

Aha. Čili textualismus = doslovný výklad je jen výkřik. V tom případě OK, mizím. :))

Tomáš Sobek řekl(a)...

Výraz "textualism" se používá v mnoha různých významech, včetně doslovného významu. Nastudujte si to. Opakuji, že ve své knize to upřesňuji. Tam upozorňuji na to, že většina současných textualistů rozlišuje doslovný (resp. akontextuální) výklad a textualismus.

David Schmidt řekl(a)...

Přednější mi je autorský výklad hlavního proponenta. V tomto původním pojetí (nenadávky) je textualismus a doslovný výklad zásadně odlišen.

Ve Vaši knize jsem se zastavil u problému s holičem. Podle mě na to jdete moc logicky.

Tomáš Sobek řekl(a)...

Já to ve své knize taky odlišuji. Ale na druhé straně, původní a dosud většinové používání JE pejorativní. Výraz "textualismus" se většinově používá pro doslovný výklad. Pro mě je to jenom věc jazykové konvence, a proto nemám potřebu se o tom s někým hádat.

David Schmidt řekl(a)...

Je rozdíl mezi pejorativním významem a konvencí. Pejorativní význam staví slaměného panáka, zatímco konvence jen nese význam. Ale šlo mi o upřesnění, to je vše. Díky.